Prečo radšej ako správy pozerám rozprávky

Z dlhej chvíle “nič” nerobenia - netvorenia, inšpirovaná rozprávkami a poriadne prejedená, píšem o tom, prečo radšej pozerám rozprávky ako správy. Možno si niekto z vás povie, že je to infantilné pozerať rozprávky s deťmi /tá nemá nič lepšie na práci?/ a totálne ignorantské nebyť informovaný o tom, čo sa dnes deje vo svete. Byť informovaný v dnešnej dobe predsa znamená byť “IN” a mať prehľad. Keď sme informovaní, môžeme sa naťahovať s inými, kto mal pravdu, kto lepšie počul, či videl a premýšľať o tom, čo z toho, čo dávali, je ozaj pravda. Okrem toho, je vecou “info” prestíže v spoločnosti vedieť, koľko ľudí dnes zomrelo na cestách, koľkých prebodli na ulici, maximálne chcené sú informácie o tom, čo povedal ten ktorý “dôveryhodný” politik, či nejaká “osobnosť ”, aké bude počasie v Bratislave a úplne naj je sa dozvedieť, ktoré skupiny obyvateľstva dostanú na Vianoce odmeny, či príplatky. To aby tých zvyšných 80% ľudí porazilo. Samé pozitívne správy, pre pozitívnych ľudí. Rozdeľuj a panuj! :-)

Nuž, aby som bola úprimná, aj ja som niekedy pozerala a prepínala z jedného kanála na druhý, len aby mi niečo neušlo :-) No časom som zistila, že mi to neprináša nič užitočné, nič ma to nenaučí a dokonca mi to nerobí dobre. Nehovoriac o tom, ako to škodí mojim deťom. Netvrdím, že z času na čas sa v správach neobjaví nejaká kvalitná, výživná a pravdivá informácia, ale to nie je nosným pilierom televíznych novín. Nie je to senzácia. Okrem toho, informácie sú všade vôkol nás, len treba byť všímavý.

A prečo som správy nahradila rozprávkami? Pravdu povediac, naučili ma to moje deti. Deti sú vynikajúcimi učiteľmi pre nás dospelákov. Ich učiteľské schopnosti sa prejavia hlavne vtedy, keď im dáme priestor a necháme ich dýchať. Musím sa ale poopraviť, deti ma naučili byť opäť raz dieťaťom. Opäť raz prežívať prítomný okamih - flow, aspoň na chvíľu...A poviem vám, pri pozeraní rozprávok sa dozviete toľko toho o svete, o medziľudských vzťahoch, o prírode, o nás ľuďoch, o planéte, mimozemšťanoch, o zvieratách, o láske…..a tiež o sebe. Navyše, ten detský smiech je chytľavý, čiže okrem uvoľňovania hormónov šťastia si precvičíte brušné svalstvo. Zabudla som na dobré vtipy, aj tie tam sú :-)

Aby som len tak nepísala, netárala naprázdno, mám pre vás zopár ukážok. Mohlo sa stať, že ste sa pri pozeraní týchto rozprávok nezaborili naplno do detského sveta a tak vám ušlo zopár skutočne dobrých myšlienok. Aj to sa stáva v dnešnom uponáhľanom dospeláckom svete, že nám podstatné veci unikajú a nepodstatné nás živia.

Prvá moja obľúbená rozprávka

Konečne doma - Boovovia, je nádherná rozprávka o tom, ako našu Zem navštívili mimozemšťania Boovovia, ktorí sú večne na úteku pred Gorgami - kradošmi, ktorí kradnú všetko ako napr. sendvič aj planétu :-). Obľúbenou otázkou Boova je: “Aký je zmysel tvojej tváre?”,  a keď ti je fajn, tak sa radostne prejavuješ. Aký odkaz odovzdávajú Boovovia nám dospelákom a deťom? Napríklad, že nikdy nie je prineskoro utekať a že ľudia vôbec nie sú zaostalí a zlí, nie sú hlúpi….naopak, sú múdri, statoční a záleží im aj na iných človekotvoroch. A tiež to, že iní mimozemšťania možno vôbec nie sú kradoši, sú len smutnohnevní, pretože sa cítia byť v ohrození….a ešte, že odteraz môže byť každý deň najlepším dňom vôbec. Vtip na záver: “Počkaj! Načo? Možno zmeníš názor!” :-)

Ďalší inšpiratívny príbeh o tom, ako sa dá v živote dosiahnuť všetko po čom túžiš a ktokoľvek môže byť kýmkoľvek, je príbehom v krajine Zootropolis.

Stačí len chcieť a ísť si za tým. Jediné, čoho sa treba báť, je strach samotný. Malá strážnička - zajačica Hopsová nám ľuďom v reálnom svete odkazuje, že skutočný život je trošku komplikovanejší, pretože všetci máme svoje limity a všetci robíme chyby, je to prirodzené. A pohár je skôr poloplný ako poloprázdny a čím viac sa snažíme jeden druhého pochopiť, tým výnimočnejší každý z nás bude. Ale musíme to skúšať. "Skúšajte, skúšajte, nech ste kýmkoľvek, skúšajte urobiť svet lepším miestom. Nahliadnite do svojho vnútra a presvedčte sa, že zmena sa začína u vás, začína sa u mňa, začína sa u každého z nás." Vtip na záver: "Ako sa hovorí trojhrbej ťave? Tehotná... " :-)

Praveká rodina Krúdovcov - The Croods žijú po vzore svojich predkov v jaskyni. Ocko Grug miluje a chráni svoju rodinu a jediným podľa neho bezpečným miestom pre život je ich jaskyňa. Riadi sa svojráznou filozofiou “Strach je dobrý, zmena je zlá” a drží sa tejto svojej pravdy až do chvíle, keď sa blíži koniec ich sveta a ich jaskyňu, v ktorej žili, zasypú skaly. Svoju komfortnú zónu tak opúšťajú nedobrovoľne. Ak chcú prežiť, musia prekonať svoje obavy a strachy, spoznať a naučiť sa žiť bez jaskyne v novom svete.Vďaka tejto skúsenosti sa ich pohľad na svet navždy zmení. Ukážku z inšpiratívneho dobrodružstva si môžete pozrieť vo videu.

Keď si niečo “ochočíš” - vytvoríš si k niečomu vzťah, navždy za to preberáš zodpovednosť. Všetci dospelí začínali ako malé deti. Máloktorí si to však pamätajú. Dospelosť nie je problém, zabúdanie je problém. Niekedy sa dá práca odložiť a nič sa nestane. Dobre vidieť sa dá jedine srdcom, to hlavné oči nevidia. Len deti vedia, čo hľadajú….hovorí sa v inšpiratívnom, nádhernom príbehu Malý Princ.

Ďalší film do mojej zbierky obľúbených, ktorý vám odporúčajú aj moje deti je Psie poslanie. Nádherný príbeh o psíkoch a o ich poslaní na tomto svete, ktorý nám vnukol iný pohľad na to, o čom vieme tak málo a o čom sa veľmi nerozpráva. Viete si predstaviť s akým nadšením sme sa po filme s deťmi bavili o témach, ktoré ich predtým skôr rozplakali? A viete, čo urobili po filme ako prvé? Utekali za našou štvornohou psou paní Lisou, aby jej všetko vyrozprávali. Zopár psích inšpiratívnych myšlienok...
"Za tie svoje psie životy som sa toho veľa naučil.Hrajte sa, to je hlavné...Keď je to potrebné, zachráňte toho, kto to potrebuje.Oblizujte každého, koho máte radi. Netrápte sa tým, čo bolo, ani tým, čo by mohlo byť. Tu a teraz, proste žite, teraz a tu.
To je psie poslanie..."❤

O tom, že to nemusia byť rozprávky z dielne Hollywoodu,  asi nemusím písať. Ktorákoľvek rozprávka z detstva, ktorú chronicky opakujú na Vianoce, nesie nejaké krásne, múdre posolstvo, či myšlienku a my tie rozprávky budeme pozerať každé ďalšie a ďalšie Vianoce.

A “oni” to v tých “telkách”  vedia, preto ich na Vianoce púšťajú od rána do večera :-)  Ľudia sú vo svojej podstate prirodzene dobrí a majú radi, keď dobro vyhráva nad zlom, keď láska vyhráva nad nenávisťou….však všetci sme ako malé deti nazerali na rozprávky ako na niečo skutočné, reálne a pravdivé. Vianoce sú o mieri, pokoji, láske, radosti, a tiež, o spravodlivosti, dobre a pravde.

No povedzte, nemohli by byť Vianoce každý deň a aj v televízii?