Svet už nikdy nebude taký, aký je dnes. Zmena sa stala normou života

Tých možnosti nie je veľa, ale vieme s istotou povedať, že svet už nikdy nebude taký, aký je dnes. Jedna z mála veci, ktoré ich však môžeme naučiť, je byť dostatočne flexibilný a adaptabilný. To by im malo-mohlo umožniť žiť v ich svete, v akomkoľvek svete, ktorý je všetko iné, len nie stabilný. Naše deti a deti našich detí budú žiť vo svete, v ktorom zmena bude bežnou súčasťou života a jediné, s čím sa budú musieť vyrovnať, bude premenlivé tempo zmien.

Naša generácia a generácia našich rodičov, teda dve generácie, ktoré vyrastali a žili v podmienkach iluzórnej stability, sa budú musieť prispôsobiť tomu, že zmena sa stala normou života. S nutnosťou a rýchlosťou prichádzajúcich zmien súvisí prijímanie väčšej zodpovednosti za zmeny a táto zodpovednosť si vyžaduje možnosť voľby. Možnosť voľby, jej rozmanitosť znamená väčšiu slobodu ako podmienka prežitia. V tejto súvislosti ma napadajú dve otázky.

Ako naučiť naše deti byť dostatočne flexibilnými?

A ako dosiahnuť stav vyrovnanosti, stav chcenia a prispôsobenia sa zmenám u starších generácii?... pretože výhovorky typu "starého psa novým kúskom nenaučíš" sú vždy poruke, a to len preto, aby sme nedajbože nemuseli niečo meniť a ostali ničím a nikým nerušení vo svojej komfortnej zóne - bublinke istôt. Čo na tom, že sme "mimo"? :-)

V odpovedi na prvú otázku bude dominovať jednoznačne vzdelanie našich detí. Osobne si myslím, že školu nerobia modernou len nové lavice, interaktívne tabule, pomôcky, notebooky pre každého žiaka, ale je to v prvom rade schopnosť školy a predovšetkým jej učiteľov prispôsobiť sa zmenám, ktoré táto rýchla doba prináša. Nezúfajte. Našťastie, máme na svete ľudí, ktorí sa s nadšením venujú novým paradigmám vo vzdelávaní a reformám v školstve. Jedným z nich je Sir Ken Robinson, medzinárodný odborník na vzdelávanie, ktorého prácu sledujem už asi tretí rok a som príjemne prekvapená, že sa jeho myšlienky dostávajú už aj do vzdelávacieho systému u nás na Slovensku.

Sir Robinson často poukazuje na to, že vzdelanie, resp. vzdelávací systém nás má vziať do budúcnosti, ktorú nechápeme a jej nepredvídateľnosť je nevídaná. Hovorí o veľkom talente a nadaní všetkých detí a o tom ako ním mrháme. Myslí si, že tvorivosť - kreativita je na rovnakej úrovni ako gramotnosť a tak by sme k nej mali pristupovať. Viac jeho myšlienok vo videách v článku.

Sir Robinson definoval 8 základných kompetencií, ktoré má škola u žiakov rozvíjať:

ZVEDAVOSŤ (CURIOSITY) Schopnosť klásť otázky a objavovať, ako funguje svet Nastolme revolúciu vo vzdelávaní 

TVORIVOSŤ (CREATIVITY) Schopnosť tvoriť nové nápady a prakticky ich aplikovať  Zabíja škola kreativitu?

KRITICKOSŤ (CRITICISM) Schopnosť analyzovať informácie a myšlienky, tvoriť odôvodnené argumenty a závery

KOMUNIKÁCIA (COMMUNICATION) Schopnosť jasného a sebavedomého vyjadrovania myšlienok a pocitov

SPOLUPRÁCA (COLLABORATION) Schopnosť konštruktívnej spolupráce s ostatnými

SÚCIT (COMPASSION) Schopnosť vcítiť sa do druhých a jednať súcitne

SEBAOVLÁDANIE (COMPOSURE) Schopnosť rozvinúť zmysel osobnej vyrovnanosti

OBČIANSKA ZODPOVEDNOSŤ (CITIZENSHIP) Schopnosť začleniť sa do života spoločnosti a aktívne sa zúčastňovať procesov, ktoré ju pomáhajú neustále zlepšovať

Ja by som zoznam doplnila o sebadôveru a sebarealizáciu ako súčasť celku. Dôvera v samého seba si vyžaduje poznať a pochopiť samého seba, prijať sa, sústrediť sa na posilňovanie toho, čo funguje a pokúsiť sa zmeniť to, čo funguje zle alebo nefunguje vôbec. Ak dôverujeme svojím schopnostiam, sebarealizácia je úplne prirodzeným vyvrcholením a prináša úžitok nie len nám, ale aj okoliu.
 

Keď "poriešime" deti, ostáva nám ešte jedna nie ľahká úloha pre generáciu rodičov a starých rodičov. Kto si trúfne?

Ide o to, ako bez ujmy na zdraví dosiahnuť zmeny v myslení nás rodičov. Ako z "musieť sa prispôsobiť" urobiť "chcieť sa prispôsobiť"  zmenám a dobe, ktorá je nestabilná a rýchla. Ako sa naučiť promptne reagovať, prispôsobiť sa, vyrovnať sa so zmenami, ktoré do nášho života prichádzajú a ako sa naučiť rozumieť svojim deťom, ktoré už teraz majú značný náskok. Ako príklad si spomeňte na to, s ako rýchlosťou a elegantnosťou si vaše deti osvojili prácu s PC a mobilom a porovnajte to s tým, ako ste vy študovali návody na ich ovládanie. :-)

Určite sa zhodneme na tom, že naše deti potrebujú k zdravému vývoju okrem vzdelania aj lásku, pochopenie, podporu, zázemie - istoty a to im môžeme poskytnúť ako rodičia vtedy, keď  nie sme vystresovaní ale vyrovnaní, spokojní, šťastní, zdraví, naplnení, informovaní, úspešní, spoľahliví a navyše sme rodičia, ktorí dôverujú svojim vlastným schopnostiam, čo má veľmi veľký vplyv na to, ako nás vnímajú naše deti.

Ako teda dosiahnuť ten stav vyrovnanosti, rovnováhy? Kde začať?

Ja by som pre vás mala jedno riešenie, ale nechcem vám radiť… :-)

“Nie je vždy nevyhnutné, aby nám niekto radil….Každý má svetlo pravdy vo svojom srdci a ak sme dostatočne uvedomelí a pokojní, odpoveď nájdeme vo svojom vnútri. No vždy potrebujeme niekoho, kto kladie dobré otázky”….

Ako sprievodca  Život s koučom by som vám rada položila dve-tri otázky: /berte, alebo nechajte tak :-) /

Čo naozaj od života chcete, čo ste ochotní pre to urobiť a čo už nie? Čo je pre vás v živote najdôležitejšie a ako ste s tým spokojní?

Ak vám ani tieto otázky pri hľadaní odpovedí nestačia, mám ďalšie. Príďte sa inšpirovať na workshop Zmena je život - alebo urobte si životnú inventúru alebo sa prihláste na bezplatnú ochutnávku koučingu a zažite aspoň na chvíľu Život s koučom….

Teším sa na vás :-)